Títo slávny starovekí filozofovia položili základ psychológie skúmaním duše človeka a vplyvu na jeho psychiku. V 19. storočí sa psychológia stala plnohodnotnou vedou, charakterizovanou ako veda o rozvoji a fungovaní psychiky človeka, ktorej predmetom je psychika a duševný stav človeka.
Psychológia ako veda má pre život človeka obrovský význam. Vďaka vedeckým poznatkom môže človek jednoduchšie porozumieť svojmu konaniu, pocitom a vlastnostiam, ktoré jeho život ovplyvňujú, no rovnako vďaka nej porozumie aj svojmu konaniu voči ostatným ľudom či spoločnosti, v ktorej sa nachádza. Pomocou psychologických metód a postupov skúma psychiku, duševné choroby a celkové duševné zdravie človeka.
Psychologické vedy sú delené na dve základné skupiny – základné a aplikované.
Základné psychologické vedy delíme na štyri skupiny:
- Všeobecná psychológia – zaoberajúca sa základnými otázkami psychológie, podáva celkový obraz o človeku
- Vývinová psychológia zaoberajúca sa vývinom osobnosti človeka, skúma jednotlivé vývojové stupne jeho osobnosti
- Sociálna psychológia zaoberajúca sa skúmaním vzťahov medzi ľuďmi, skúma sociálne skupiny a začleňovanie človeka do takýchto skupín
- Psychopatológia – zaoberajúca sa výskumom vzniku a rozvíjania sa psychických porúch a psychických chorôb, pričom hľadá efektívne možnosti ich liečby
Aplikované psychologické vedy delíme rovnako na štyri skupiny:
- Klinická psychológia zahŕňa diagnózu duševných chorôb a poskytuje psychoterapeutickú starostlivosť chorým pacientom
- Poradenská psychológia zahŕňa poradenstvo v konkrétnych oblastiach psychológie
- Pedagogická psychológia zahŕňa účinné vyučovanie o poznaní človeka
- Súdna psychológia zahŕňa psychológiu obvinených páchateľov po vykonaní trestnej činnosti s následným vykonaním psychologických posudkov, ktoré sú potrebné pre súdne procesy
