Samotné slovo história je gréckeho pôvodu a jeho preklad je „vedomosti nadobudnuté skúmaním“.
Čo je vlastne historická veda?
Je to spoločenská veda, ktorá skúma, poznáva a vyhodnocuje dejiny, pričom používa historické metódy – rôzne spôsoby popisu udalosti minulých pomocou objavov a prezentácie informácii, ktoré s nimi súvisia. Vyhodnocuje historické poznatky na základe historických prameňov – svedectiev a poznatkov, ktoré vypovedajú o minulosti. Vedec, ktorý sa zaoberá históriou, pátra po jej koreňoch a snaží sa vysvetliť a správne pochopiť historické fakty sa nazýva historik.
História je rozsiahla veda, ktorá nám pomáha pochopiť vývoj ľudskej spoločnosti ale aj jednotlivcov a vývoj všetkých udalostí v čase a priestore. Skúma všetky podoby ľudskej existencie na úrovni kultúrnej, ekonomickej, politickej a sociálnej od jej vzniku až po dobu súčasnú. Skúma predovšetkým minulosť na základe dokumentov a predmetov, ktoré naši predkovia zanechali. No je to hlavne veda, ktorá neustále napreduje, neustále objavuje, neustále pátra a prináša nové poznatky.
História a dejiny sa delia na dve skupiny, a to univerzálne – skúmanie všeobecného vývoja ľudstva ako celku a vzájomné pôsobenie jednotlivých národov a krajín, a regionálne – pri ktorých je pozornosť zameraná na určité územie alebo jeho národ.
Členenie chronologické zahŕňa rozdelenie podľa časových udalostí, a v tomto prípade históriu delíme na obdobie praveku, staroveku, stredoveku, novoveku a dejiny súčasné, čiže najnovšie. Jej základy siahajú až do 5-teho storočia pred Kristom a zaslúžil sa o ne grécky učenec Herodotos z Halikarnassu, ktorý je považovaný za otca dejepisu. Jeho dejiny sú vôbec prvým zachovaným dielom gréckej histórie.
História je ako veda veľmi významná. Pomáha nám pochopiť, kto vlastne sme a ako sme sa dostali tam kde sme. Je to doposiaľ neprebádané územie, ktoré stále prináša nové fakty a neustále vývojovo napreduje aj vďaka moderným technológiám, ktoré jej hranice neustále posúvajú.
